Kohelet 2
Kohelet - kazateľ • Sermon • Submitted • Presented
0 ratings
· 3 viewsNotes
Transcript
Privítanie a modlitba
Privítanie a modlitba
Privítať
Modlitba
Pieseň 21
Nahrávať!!
Kohelet 1, 12-18
Kohelet 1, 12-18
Bratia a sestry, dnes pokračujeme v prvej kapitole knihy kazateľa alebo knihy Kohelet.
Kohelet 1, 12-18
Prvá časť
12 Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
14 Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.
15 To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
Bratia a sestry, v týchto veršoch vidíme začiatok experimentu kazateľa. On si predsavzal a dal si úlohu, že ide hľadať zmysel a význam života pod slnkom, chce to múdro preskúmať. Už vo verši 3 začal uvažovaním o práci a o tom, čo všetko sa robí pod slnkom. Pýta sa 3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? Začína uvažovaním o práci, múdrosti, poznaní, vzdelaní a vlastne postupne prejde všetko, čo sa robí pod nebom. Áno, po páde znelo Božie rozhodnutie jasne v Genezis 3, 17-19.
17 Mužovi povedal: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.
18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny.
19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.“
Človek ťažko pracuje, aby sa uživil (sú samozrejme aj výnimky). Aj my dobre vieme, že práca je namáhavá, ale takto sa živíme. Vďaka Bohu za to, že máme alebo mali sme zamestnania a takto sme boli schopní uživiť seba aj svoje rodiny. Boží sľub ľudstvu platí: S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Je to ťažká úloha a človek maká a maká, namáha sa. Šalamún sa pritom pýta, je nejaký zmysel alebo význam v práci? Je význam a naplnenie v tých všetkých skutkoch, práci a námahe, ktorá sa robí pod nebom?
V treťom verši sa Šalamún pýta, aký úžitok alebo zisk má človek z práce, keď všetko tak rýchlo pominie? Hebrejské slovo, ktoré tu kazateľ používa pre "zisk", je ekonomický termín, zisk a zárobok. Pritom opäť myslí na hranicu života, ktorou je smrť. Hodnotí, že je to márnosť. V tomto nie je význam ľudského života, v práci a námahe nenájdeme skutočné trvalé naplnenie.
Koľko poznáme ľudí, ktorí svoj život vkladajú do svojej práce, a to je všetko, čo v živote majú? Snažia sa nájsť zmysel a význam prostredníctvom práce; je to to, čo ich definuje ako ľudí.
Šalamún nám hovorí, že snažiť sa nájsť zmysel a význam len v práci je márnosť a honba za vetrom. Je pominuteľná a sama o sebe nám nič nezíska v perspektíve smrti a Božieho súdu. Ľudia, ktorí takto žijú, zomierajú, a čo tým získali? V Markovi 8,36 sa Ježiš dostáva k jadru tohto problému, keď sa pýta: "Veď čo prospeje človeku, keď získa celý svet, a stratí svoj život?
Niekto sa však nezamýšľa nad vecami a životom ako Šalamún. Nehľadá Boha a neverí v Neho alebo verí len v existenciu Boha. No našiel naplnenie svojho života v práci, a možno ňou skutočne prospel k dobročinnosti alebo nejakému významnému dobru pre ľudí. Toto si človek vedome alebo nevedome určil a je spokojný, veď pomáha druhým ľuďom, alebo zarobil dosť peňazí a proste si to užil a nemyslí na to, čo bude po smrti. Áno, vďaka Bohu za dobročinnosť, ktorá sa deje a za všetkých dobrých rodičov, ktorý vychovávajú deti ku slušnosti a dobrej práci a vďaka za poctivých pracovníkov. Lenže je tu problém, čo z toho bude mať hodnotu na súde? Budem môcť prísť pred Pána s očakávaním odmeny nebeského kráľovstva a povedať Mu, “ja som celý život zasvätil vývoju lieku na rakovinu a naozaj ma veda naplnila, žil som dobrý život”! Dokáže to odstrániť môj hriech? Kohelet neskôr príde na to, že v námahe a v práci je predsa len určitý význam, ale nie trvalý, nie večný, nie s presahom za smrť. Práca sa musí dať do kombinácie s naplnením života, ktorý je nad slnkom, ale o tom neskôr.
Už som mal tú česť sa rozprávať s kresťanmi, ktorí mi povedali: “odišiel som z tej práce, už ma nenapĺňala”. Pozor, práca má v prvom rade živiť a nie nejako vnútorne napĺňať. Vysvetlím, ako to myslím. Je jasné, že človek môže zmeniť prácu z rôznych oprávnených dôvodov. Áno, jeden z dôvodov môže byť fakt, že je to nuda a otrava, už vás to nebaví a keď sa vám naskytne možnosť zmeny, tak zmeníte. Ak je to zmena, ktorá sa nebije so zjavenou Božou vôľou. Podriaďme aj hľadanie nového zamestnania Božej vôli a hľadaniu Božieho kráľovstva.
To, na čo hovorím pozor je takýto prípad, ktorý som naozaj zažil a dobre poznám danú rodinu. Manžel pracoval v normálnom zamestnaní, klasická práca, dokázal dobre uživiť rodinu, pracovala aj jeho manželka, mali spolu 3 deti a žili si fajn. Manžel mal záľubu v umení. Rozhodol sa odísť zo svojej práce, že ho to už nenapĺňa a že sa bude živiť svojím umením, lebo to ho napĺňalo, umenie. Tak odišiel z práce, nenašiel si žiadnu ďalšiu prácu a nemal žiadnu záruku, že by sa niekedy mohol uživiť umením, pretože to predtým nerobil ako zárobkovú činnosť, ale to ho napĺňalo. Keď sa už ukazovalo, že tadiaľ cesta nepôjde, presviedčali ho, aby šiel do práce. Nešiel, lebo sa bál, že potom bude unavený a nebude mať taký cit v rukách na vykonávanie svojho umenia. Výsledok: nedokázal uživiť seba a rodinu, jednoducho manželkin plat nestačil, do normálnej práce nešiel, ostal pri umení, lebo to ho naĺňalo. Zruinoval seba aj svoju rodinu, a ak si dobre spomínam, rozviedli sa. Ale robil to, čo ho napĺňalo. Nič proti umelcom, dokáže vás to uživiť? Maľuj a buď hudobník, pokojne. Možno hneď dokážeme nájsť aj prípad, kedy takýto pokus dopadol dobre, že človek zariskoval a jeho umenie mu vyšlo a uživil sa.
Práca ma má však najprv uživiť a keď ma aj baví to je bonus, to je paráda, ale sama o sebe nie je zmyslom môjho života.
Šalamún tú námahu zatiaľ hodnotí ako márnosť, v prvej kapitole, neskôr však doplní svoje tvrdenie. Ako môže naša námaha a práca mať skutočne trvalý význam s presahom za smrť?
Práca nevznikla po páde, ako dôsledok hriechu, ako by si možno niekto mohol myslieť. Hádam prvý pokyn, ktorý dal Boh Adamovi, bol, aby pracoval a staral sa o rajskú záhradu (1 Moj 2,15). Adamova úloha nebola len tak si lebediť a sem tam pomenovať nejaké zvieratko a hotovo.
Práca bola daná ešte pred príchodom hriechu na svet, je jednoducho súčasťou Božieho dokonalého stvorenia. Práca nebola dôsledkom pádu; pád len sťažil prácu (1 Moj 3, 17 - 19), respektíve pokrivil, ako všetko.
Na rozdiel od zvierat, ktoré sú motivované inštinktom a fyzickou potrebou, ľudské bytosti fungujú na základe vyšších motivácií. Okrem telesných požiadaviek na prežitie túžime po zmysle svojho života. Potrebujeme dôvod, prečo ráno vstávať. Potrebujeme vedieť, prečo sme tu a či má náš život zmysel. Práca bola navrhnutá tak, aby bola čiastočným naplnením týchto potrieb. Lenže po čase ľudia prestali veriť v Boha alebo prestali pokladať Boha a Jeho kráľovstvo alebo Jeho vôľu za zmysel a naplnenie svojho života. Považujú svet pod slnkom za jediné čo majú a tak sa pre mnohých stala práca najdôležitejším zmyslom života.
Božie slovo nám však aj dnes ukazuje, že práca je spôsob, akým si zabezpečujeme základné potreby a pomáhame iným, ktorí nemôžu pracovať (Efezanom 4,28). Lenivosť, vyhýbanie sa práci, je v Písme odsúdená (Príslovia 13,4; 21,25). Máme sa chopiť práce, ktorú nám dal Boh, aby sme ju vykonávali, a vyjadriť mu vďačnosť za to, že máme možnosť zabezpečiť seba a svoje rodiny. Lenže to, v čom môže a musí praví veriaci vidieť rozdiel je krásne zapísané v Kolosanom 3,23 a 24: 23 Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. 24 Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!” Toto je úplne iný rozmer, pochopenie a motivácia práce a služby. Nepracujem, aby som si zarobil spásu, ale práveže dosledkom spasenia z Božej milosti je to, že zmení moja motivácia práce. Toto je zjavenie Božej vôle pre moju prácu. To, že som spasený a konám už všetko vo viere v Pána mení obraz o práci. Už to nerobím len pre šéfa, pre seba, pre rodinu a pre ľudí, ale robím to hlavne pre Pána. Zrazu sa význam mojej práce mení na službu Bohu. Mám pracovať oduševnene, pretože je to služba Pánovi. Je to niečo čo Pán odmení po smrti. Tak sa z mojej práce stáva misijné pole, evanjelizačný nástroj, stáva sa uctievanie Pána, stáva sa zdrojom financií na podporu Božieho diela v mojom lokálnom cirkevnom zbore. Samozrejme je to niečo, čo je Božím nástrojom mojej obživy a tiež mojej rodiny. Tiež pre dobročinnosť a pomoc druhým. Moja práca sa tak stáva úžasným Božím nástrojom a dáva nám zmysel, ktorý presahuje smrť a to úsilie bude odmenené.
1 Tim 5,8 No ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmä o členov rodiny, ten zaprel vieru a je horší než neveriaci.
Pravá viera a Boží pohľad na zamestnanie ničí moje sebectvo a pohľad na prácu, aby som si len ja sám užil zarobené peniaze.
Apoštoli pracovali aj Pán Ježiš pracoval, no hlavne, Otec pracuje. To nám zjavil Pán Ježiš. Och, je to úžasné, že náš Boh pracuje, verne koná svoje dielo udržiavania sveta a dielo spásy ľudí. Jeho práca je tvorivá, cieľavedomá a dôkladná; je pre neho príjemná a pre nás prospešná (Žalm 92,4).
Šalamún sa teda pýta na význam a zisk ľudskej námahy pod slnkom a veru, keby tu nebol Boh a keby neexistoval život po smrti a keby tu nebolo kráľovstvo Božie, možno by sme aj my prišli k záveru, že je to márnosť. Lenže Boh existuje, aj život po smrti aj kráľovstvo Božie. To Boh a hľadanie a služba pre Jeho kráľovstvo dáva zmysel aj naším prácam.
Preto chcem ubezpečiť vás zamestnaných, o ktorých aj teraz viem, že využívate svoje profesné znalosti a skúsenosti pre dobro tohto zboru, že vaša práca má význam a bude odmenená. Možno napr. Mariku alebo iných ---
Bratia a sestry, hodnotenie alebo pozorovanie kráľa Šalamúna pokračuje vo verši 15. 15 To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.
Áno, to všetko je márnosť a nie je možné nájsť význam v živote pod slnkom a platí to aj o pokrivenosti človeka. Človek je kvôli hriechu pokrivený a vo svete pod slnkom nenájdeme preňho spôsob, ako by sa mohol narovnať a byť opäť spravodlivým. Toto je možné len Bohu. Preto Boh poslal svojho Syna, aby priniesol nápravu. No nešlo len o napravenie ľudského života. Človek sa musí odznovu narodiť z Ducha Božieho. To je možné len Bohu. Keď v Neho uveríme získame tento nový život, večný život a staneme sa občanmi kráľovstva nad slnkom, kráľovstva, ktoré nie je z tohto sveta.
Napriek najlepšiemu ľudskému úsiliu niektoré pokrivené záležitosti nášho života ostanú pokrivené kvôli nášmu hriechu. Všetky tieto slová, ale aj tie predchádzajúce nás musia motivovať a viesť, aby sme boli hladní a túžili po niečo vyššom a lepšom, ako je svet pod slnkom. Na to nadväzuje ďalšia pasáž.
16 Pomyslel som si: „Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.“
17 Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.
18 Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.
Kazateľ začína svoju úlohu hľadať zmysel a cieľ pomocou múdrosti, poznania a vedomostí. Ako východiskový bod to dáva dobrý zmysel, pretože Šalamún je v biblických časoch charakterizovaný ako muž múdrosti. Bol veľmi múdry a túto múdrosť dostal od Boha.
Mnohí ľudia verili a veria, že poznanie, vzdelanosť je odpoveďou na stav a dilemu ľudstva. Myslia si, že prostredníctvom procesov rozumu a experimentovania budeme schopní vyriešiť všetky problémy a potreby ľudstva. Tento názor bol bežný v celej histórii: Platón napríklad veril, že dokonalosť je možná prostredníctvom ľudského rozumu, a to sa týkalo jednotlivých ľudí aj celej spoločnosti. V Humanistickom manifeste I (1933) je napísané, že "človek sa naučí čeliť krízam života z hľadiska svojho poznania ich prirodzenosti a pravdepodobnosti. Rozumné a odvážne postoje sa budú rozvíjať prostredníctvom vzdelávania..." Neskôr Humanistický manifest II (1973) hlásal, že "rozum a inteligencia sú najúčinnejšími nástrojmi, ktoré ľudstvo má... kritické uvažovanie a inteligencia preniknutá zmyslom pre starostlivosť je najlepšou metódou, ktorú má ľudstvo na riešenie problémov". Tento dokument skutočne vyvodzuje záver, že "žiadne božstvo nás nezachráni, musíme sa zachrániť sami".
Je to však pravda? Je charakter dnešného človeka lepší ako pred 3000 rokmi? Vyriešili sme jeho zlomenosť vzdelaním a väčšou učenosťou? Skutočne sme sa zachránili vlastným úsilím rozumu a vedy? Čo urobil rozum pre našu vinu, hanbu a skazenosť? Čo urobil pre naše násilnícke sklony?
V 19. storočí veril západný svet, že vzdelanosťou a šírením kresťanských hodnôt sa zo sveta opäť stane raj na zemi, no vojny 20. storočia nám ukázali, že to tak nie je. Pretože človek používa vzdelanie, vedomosti a poznanie na zlé. Človek je jednoducho pokrivený a nie je možné ho napraviť ani múdrosťou, ani vzdelaním či poznaním. Ľudstvo ako také nie je možné napraviť vlastne ničím pod slnkom.
Šalamún sa rozhodol, že spozná múdrosť aj hlúposť a bláznovstvo a že zo svojej múdrosti bude hľadať odpovede na otázky tohto sveta, života a zmyslu.
Šalamún konštatuje, že veľa múdrosti a učenosti vedie k veľkému roztrpčeniu a zármutku (v. 18). Vo verši 16 hovorí, že má "veľkú skúsenosť múdrosti a poznania". Nevidel však všetko a nevie všetko; ani najmúdrejší ľudia na svete nemôžu vedieť všetko. Kvôli našej konečnosti jednoducho nemáme všetky odpovede. V skutočnosti platí, že čím viac toho vieme, tým viac vidíme svoju vlastnú nevedomosť. A človek môže ľahko upadnúť do zúfalstva, pretože ľudstvo vie naozaj tak málo. Okrem toho, čím viac človek vie, tým viac si uvedomuje nešťastie sveta. A toto poznanie môže viesť k smútku, roztrpčeniu a rozhorčeniu. Ako skutočne pochopiť utrpenie, ktorým prechádza toľko ľudí? Ako môžeme pochopiť choroby, prírodné katastrofy a vojny?
Šalamún neznevažuje vzdelanie, učenie a vedu. Nehovoríme nič proti vzdelaniu, veď veríme, že je dôležité sa vzdelávať, rozširovať svoje poznanie a vedomosti. Chodili sme na školy, stredné a vysoké. Načerpali sme mnoho dobrého a užitočného. Vlastne sa vzdelávame celý život. Šalamún však hovorí, že snaha nájsť zmysel len v rozume je hebel (márnosť) a "honba za vetrom". Život je pominuteľný, nemáme ho pod kontrolou a samotný rozum ho nedokáže uniesť. Ak teda rozum nie je odpoveďou na večné otázky zmyslu života, čo je potom život a aký má človek z neho úžitok?
Prečo máme rozum, múdrosť, vzdelanie, poznanie a majú nejaký význam s presahom za smrť? ÓOO majú veľký význam, ale význam im dáva Boha. Veď počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Pravá múdrosť je Boží dar a smieme si pýtať múdrosť od Boha, keď vidíme, že nám chýba. Svojou obnovenou mysľou a rozumom môžeme lepšie rozumieť Bohu a Jeho vôli a to je úžasné. Vo viere v Boha sa všetko mení a práve viera v Boha nás vedie k ešte väčšej túžbe po poznaní Jeho a jeho stvorenia, aby sme Ho chválili. Veď veda nevznikla z ateizmu. Jednou z týchto kľúčových myšlienok bola myšlienka zrozumiteľnosti: že príroda je zrozumiteľná. Existuje poriadok a dizajn, ktorý môže vedec pochopiť a rozlíšiť, pretože príroda je produktom racionálnej mysle, mysle Boha, a tá istá myseľ, ktorá vytvorila prírodu s týmto racionálnym poriadkom, vytvorila nás a náš rozum, aby sme vnímali a dokázali lepšie rozumieť Bohu. Dal nám rozum, aby sme mohli rozumieť Jeho vôli. Dal nám myseľ a práve tou mysľou Ho máme milovať. Tvoje vzdelanie, vedomosti, múdrosť a poznanie sa stanú nástrojmi v Božích rukách na šírenie pravdy a na zasahovanie ľudí v rôznych oblastiach. Brat Jaro, ja si vážim tvoje poznanie a mám rád tvoje knihy, som vďačný, že ty ale aj ďalší slúžite svojimi bohatými znalosťami a vzdelaním. Pán Ježiš to odmení. Má to význam s presahom za smrť. Slúžme tým všetkým Bohu, spoznávajme Ho viac. Ja ľutujem, že som sa viac neučil. Bol som dobrý žiak aj na základnej aj na strednej či vysokej škole. Žiaľ na základnej a strednej škole som sa učil len to, čo bolo vyslovene povinné. Priveľa času som strávil s kamarátmi, na futbale a pri počítačových hrách, keby som mal vtedy rozum, ktorý mám teraz, okamžite by som vymenil polovicu alebo aj viac z toho času za vzdelávanie. Na vysokej som už študoval, ale aj tak som sa nevzdelával toľko koľko by som mohol. Lenže, kto to vysvetlí mladému mužovi. Teraz to aspoň môžem hovoriť iným mladým, aby sa poučili, hlavne dúfam, že môj syn bude mať viac rozumu ako dobre tráviť čas mladosti.
O múdrosti budeme hovoriť ešte viac v iných kapitolách, preto to už dnes ukončíme.
Modlitby
Pieseň 15