Rimanom 2, 17-29
Notes
Transcript
Rimanom 2, 17-29
Rimanom 2, 17-29
Drahí moji, dnešný text je jasný. Božie posolstvo z Jeho zapísaného slova a zjavenia Jeho vôle, čo si dnes budeme čítať je jasné. Jednoducho si to prečítame a vysvetlíme, verím, že budeme schopní tomu porozumieť, ale veľmi prosím Pána, aby sme to nie len pochopili mysľou, ale dokázali prijať vo vnútri.
17 Ak sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na Zákon, chváliš sa Bohom,
18 poznáš jeho vôľu a poučovaný Zákonom skúmaš, čo je dôležité,
19 a si presvedčený, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú v tme,
20 vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, že v Zákone máš stelesnenie poznania a pravdy,
21 ty, ktorý učíš iného, seba nepoúčaš? Hlásaš: „Nepokradneš!“ a sám kradneš?
22 Hovoríš: „Nescudzoložíš!“ a sám cudzoložíš? Ošklivíš si modly a vykrádaš svätyne?
23 Hrdíš sa Zákonom, ale prestupovaním Zákona zneucťuješ Boha,
24 ako je napísané: Pre vás sa medzi pohanmi rúhajú Božiemu menu.
25 Obriezka je zaiste užitočná, ak zachovávaš Zákon; ale ak prestupuješ Zákon, tvoja obriezka sa stala neobriezkou.
26 Ak teda neobrezaný zachováva požiadavky Zákona, či sa jeho neobriezka nebude počítať za obriezku?
27 A neobrezaný na tele, ktorý plní Zákon, bude súdiť teba, ktorý napriek litere a obriezke prestupuješ Zákon.
28 Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je obriezka viditeľná na tele,
29 ale Židom je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa Ducha, nie podľa litery. Jeho chvála nepochádza od ľudí, ale od Boha.
Už sme si dávnejšie povedali komu je adresované tento list. V Prvej kapitole 7. verš. “Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.” Komu? Povolaným svätým. Je to písané veriacim v Ježiša Krista v Ríme.
Tak ako to, že teraz, v našich veršoch, sa Boh prihovára Židovi alebo židom, respektíve niekomu, kto sa chválil, že je žid? Je to pravdepodobne preto, že prvá cirkev alebo cirkev v prvom storočí pozostávala prevažne zo Židov, ktorí uverili v Ježiša Krista a pripojili sa k cirkvi, stali sa kresťanmi, ale národnosťou alebo národným povedomým či kultúrou to boli stále židia. Pán Ježiš bol Žid, aj učeníci boli židia a aj autor tohto listu bol Žid. Cirkev bola zmesou Židov a nežidov alebo pohanov, ktorí uverili v Ježiša Krista a stali sa jednou cirkvou. Lenže Židia v cirkvi občas prejavovali svoju hrdosť na to, že sú židia respektíve svoju nadradenosť a Boh to musel cez svojho apoštola korigovať. Chválili sa tým, pričom Boh ich vedie, aby radšej hľadali chválu od Neho (to je v poslednom verši). Naposledy sme hovorili o korekcii voči súdeniu. Veriaci nemali súdiť druhých, pretože súd je Boží a tiež preto, lebo sami boli hriešni a spasení boli z milosti.
O čom hovoria verše 17 až 22? Apoštol Pavol sa prihovára Židom alebo Židovi, ktorý sa spoliehal na Mojžišov zákon, na Božie prikázania, chválil sa Bohom, že v Neho verí. Prihovára sa Židovi, ktorí pozná Božiu vôľu zapísanú v Biblii, je poučený zákonom a sám skúma, čo je v ňom dôležité. Dokonca je presvedčený, že tým, že pozná pravdu a prirodzene vie o Písme alebo o Bohu viac ako pohania, tak vedie a vyučuje ostatných, aby poznali Písmo a pravdu o Bohu. Áno, veriaci kresťan zo židovstva mal pravdepodobne výhodu v poznaní Písma oproti obrátenému nežidovi. Tak Božie slovo sa tohto človeka pýta, ty, ktorý (poznáš to všetko a) učíš iného, seba nepoúčaš? Hlásaš: „Nepokradneš!“ a sám kradneš? Hovoríš: „Nescudzoložíš!“ a sám cudzoložíš? Teda vyučuješ zákon a Božie prikázania napr. nepokradneš a nescudzoložíš, ale sám vykonávaš tieto hriechy?
Vo veršoch 21-24 Boh cez Pavla kladie niekoľko ostrých otázok tomuto Židovi alebo židom. "Počul som vaše vyznanie, ale čo vaša prax? Učíš iných, ale čo ty sám? Praktizuješ to, čo kážeš? Učíš, že ľudia nemajú kradnúť, ale robíš to? Hovoríte proti cudzoložstvu, ale sami sa ho dopúšťate?
"Chváliš sa zákonom," pokračuje, "a predsa ho porušuješ. Takto zneucťujete Boha. Ufff toto bolo pravdivé a tvrdé, pre Žida bolo veľmi ťažké počuť, že zneucťuje Boha. Čo je ešte horšie, Pre vás sa medzi pohanmi rúhajú Božiemu menu. Uff pre žida počuť, že sa kvôli nemu rúhajú Bohu muselo byť veľmi tvrdé. Viete rúhať sa Bohu bolo pre nich najväčšie nie nie, nono! Mali byť pre ostatných svetlom, vďaka ktorým budú dobrorečiť Bohu, ale nie, kvôli ich pokrytectvu sa pohania rúhali Bohu. Pohania vyvodzujú závery o Božom charaktere zo správania jeho ľudu. Vaše správanie ich núti pohŕdať Božím menom. To hovorí tomuto alebo týmto pokryteckým židom.
Stále hovorí o vonkajšom správaní, o tom čo je vidieť. Potom prechádza na obriezku, čo je viditeľný znak pre Židov, že sú v zmluve s Bohom. Lenže spája aj tento zmluvný viditeľný znak s pokrytectvom. Akoby sa pýtal. Načo ti je obriezka, keď neposlúchaš Boha? Máš na svojom tele vonkajší znak, zmluvy s Bohom, ale načo ti to je, keď zneucťuješ Boha, keď zmluvu stále porušuješ? Židia sa hrdili na to, že sú potomkovia Abraháma, ktorý dostal zmluvu obriezky.
Na konci pasáže vysvetľuje, že pravé židovstvo nie je záležitosťou vonkajších znakov. Je to záležitosť vnútornej duchovnej milosti. Obriezka musí byť na srdci. On sa pozerá do srdca. Jeho celkové hodnotenie každého človeka sa skladá z toho, čo tam vidí. On vidí to pokrytectvo. Vidí povrchné dodržiavanie rituálov.
Absolvovanie obradných činností judaizmu nerobí z človeka Žida. A skutočná obriezka nebola len vonkajšia a fyzická. Človek bol Židom len vtedy, ak ním bol vnútorne. Obriezka, ktorá sa počítala, bola obriezkou srdca (porov. Dt 30, 6). Skutočná obriezka bola dielom Ducha. Neprichádzala prostredníctvom mechanického dodržiavania písaného kódexu. Autentické židovstvo bolo vnútorné a duchovné. Autentická obriezka bola odrezaním starej hriešnej prirodzenosti. Mohla sa uskutočniť len prostredníctvom posväcujúceho Božieho Ducha.
Boh zničil ilúziu mnohých, že vonkajšie znaky môžu ich zachrániť. Tí, ktorí sa chválili čistotou svojho učenia, museli dbať na to, aby ich sprevádzal svätý život.
Záver
Záver
Ako sa to týka nás? Je tu niekto žid? Asi nikto. Už sme hovorili o Abrahámovi a o tom, kto sú jeho potomkovia. Ako prvé by nám napadlo, že jeho potomkovia sú Židia, áno pokrvne, ale Božie slovo niečo dôležité dopĺňa. Gal 3, 7-9
7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. 8 Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už vopred ohlásilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. 9 Teda tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom.
alebo Gal 3, 24-29
24 A tak Zákon bol naším vychovávateľom po Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25 Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi, 26 lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. 27 Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. 28 Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. 29 A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.
Podstatná je viera v Ježiša Krista. Vďaka viere v Neho sme osrpavedlnení a nie vďaka tomu v akom národe sme sa narodili alebo aké rituály sme dodržiavali.
Tá dnešná asi najviditeľnejšia téma pokrytectva alebo dodržiavanie pravidiel iba navonok, pričom vnútro je zlé alebo plné pokrytectva je aktuálne aj dnes. Navonok sa tvárim ako veriaci, ale moje vnútro prezrádza inú pravdu.
Jeden z častých výrokov ľudí, prečo nechcú mať nič spoločné s cirkvou ako takou je “to sú len takí pokrytci, chodia do kostola a tvária sa pekne a sväto, ale v skutočnosti tak nežijú”. To je taká výhovorka, že dobre, akože chápem, aj môj svokor má túto výhovorku pre nevieru, lebo zažil pokrytectvo v katolíckej cirkvi.
Všetci veriaci sa snažíme žiť ako Pán Ježiš a poslúchať, čo hovorí, ale realita je taká, že napriek našim najväčším snahám sa nám to nie vždy darí a preto by sme sa vlastne všetci mohli nazvať pokrytcami, lebo nedokážeme úplne naplniť všetko, čo hlásame a čomu veríme. Veď preto máme Krista, lebo sa nedokážeme sami zachrániť, ospravedlnení sme vďaka Jeho skutkom a to naše posvätenie je proces, ktorý ešte má byť dokončený, aby sme sa viac naňho podobali. Ak naozaj nie si pokrytec a niekto ti povie, že ooo ja nepôjdem do zhromaždenia, tam sú samí pokrytci, tak niekedy je najlepšia odpoveď, áno a máme tam priestor ešte pre jedného, tak poď. Ja by som teda nechcel hovoriť o takomto pokrytectve nepokrytectve. Radšej by som sa držal toho, čo sme čítali.
V našom texte alebo aj v evanjeliách konfrontovali hlavne Pán Ježiš a tiež jeho apoštoli pokrytectvo mnohých Židov a farizejov. Židia mali Božie slovo, mali prikázania, ktoré poznali a mali ich dodržiavať. Farizeji boli znalci Božieho zákona a učili druhých. Problém bol v tom, že mnohí boli pokrytci. Dodržiavali zákon a prikázania len naoko, tak aby to bolo vidieť a aby pôsobili zdanie, že sú v poriadku, že sú svätí a čistí, ale Pán Ježiš poznal ich vnútro. Poznal, že v skutočnosti mnohí nemali pravú a živú vieru, poznal ich vnútro a motívy, že to vo vnútri a v skrytosti nedodržiavali, alebo že potajomky, keď to nikto nevidel, tak hrešili rôznym spôsobom, alebo tiež poznal ich postoje, že vo vnútri je to skutočná bieda, robia to pre zisk alebo kvôli túžbe vládnuť a manipulovať. Niektorí židia si mysleli, že Bohu stačí a že sa budú Bohu páčiť, keď budú dodržiavať prikázania a budú žiť podľa nejakých pravidiel navonok, aby vyzerali dobre. Pritom Boh pozerá dovnútra.
Práve toto vidíme v našom texte, ktorý sme si spoločne prečítali.
Pán Ježiš vidí aj naše vnútro, každého jedného z nás. Pán Ježiš prišiel zmeniť naše vnútro, aby sme sa od základov zmenili, aby sme ožili vo viere, aby sme sa znova narodili, aby sme boli Jeho Duchom premenení, oživený. Keď v nás spasí, keď v Neho uveríme vtedy sú obrezané naše srdcia obrazne, v našom vnútri máme znak zmluvy s Kristom. Dôsledkom toho bude chcenie a pravá túžba z lásky poslúchať Božie prikázania.
Zmení sa naša odpoveď na základné otázky, ktoré dostávame. Niekto sa ťa spýta: Ty si veriaci, takže musíš chodiť do kostola však? Odpoveď tvojho nového vnútra bude: Kámo, nerozumieš tomu, ja chcem chodiť, ja to úprimne chcem.
Alebo: Ty si veriaci, takže sa nemôžeš ani opiť. Opäť kámo, ja to nechcem. Dodržiavanie Božieho slova bude vychádzať z tej premeny a spásy, nebude to len povinnosť, že no tak keď už musím, ale je to privilégium slúžiť nášmu Pánovi, z tej lásky chcem splniť Jeho vôľu, lebo postupnom času sa Jeho vôľa stane aj mojou vôľou. Postupne začnem stále viac chcieť to, čo chce Boh.
Moji drahí, to je tá základná zmena. Kto nie je skutočne znovuzrodení, kto nemá pravú vieru vo svojom vnútri, kto nie je skutočne Pánom premenení, ten bude večne zápasiť s Božími prikázaniami. Nebude mať radosť, že plní Božiu vôľu. Bude to preňho stále len námahou. Bude hľadať cesty, ako sa im vyhnúť alebo ako ostať na takej tenučkej línii, že koľko si ešte môžem dovoliť, aby ma ešte ostatní brali za veriaceho.
Nehovoríme o bezhriešnej dokonalosti, áno, veriacemu sa stane, že zhreší, ale pravý veriaci následne pochopí, aký smútok spôsobil Duchu, bude vnímať vo svojom vnútri trápenie a ľútosť, že to alebo ono spravil. Bude prosiť Boha o odpustenie a bude chcieť opustiť a zrieknuť sa toho hriechu.
Iba pravá viera je liek na pokrytectvo a na dvojtvárnosť. Keď tvrdíš, že si veriaci, alebo dokonca aj si pokrstený alebo si člen zboru a možno aj slúžiš v cirkvi pred ľuďmi alebo v hocijakej službe a podávaš nejaký výkon, toto všetko je vidieť navonok a môžeš pôsobiť ako veriaci pred ľuďmi. Toto musí byť v zhode s tvojou vnútornou vierou. Musí to byť v zhode s životom, ktorý nikto nevidí, s tým, čo robíš a na čo myslíš, keď sa nikto nepozerá. Ak je rozdiel, že tvoj život pôsobí navonok, že si veriaci, ale ten život, vnútorný alebo skrytý, ktorý nie je na očiach ľudí svedčí skôr o neviere, pričom to neľutuješ, potom musíš vedieť, že Pán Ježiš to všetko vidí a vie, že si alebo sme pokrytci, ak je toto o nás pravdivé tvrdenie. Boh nás však volá ku spáse, poďme von z pokrytectva, ak sme niektorí v ňom.
Ak ale si veriaci a naozaj znovuzrodení, veríš v Krista, potom poď a nasleduj Ho. Si požehnaný, z tvojej viery bude vychádzať túžba vyznávať Krista aj verejne rôznymi spôsobmi. Poď, poslúchni Pána a vyznaj ho verejne v krste, význávaj ho verejne a chváľ ho spolu s ostatnými veriacimi v cirkevnom zbore, slúž mu. Áno, tvoja viera sa prejaví aj v tom, že ju bude vidieť v praktiských skutkoch.
Lenže, ak len vyzeráš pobožne, ale si pokrytec a nič sa s tým alebo v tom nič nezmení, tak raz možno budeš mať krásny kresťanský pohreb, a možno v zlom presvedčení nejaký kazateľ utrúsi slovko o tvojej viere, ale tam kde bude náš duch, keď už budeme na pravde Božej, tam neexistuje žiadne pokrytectvo. Tam už darmo budeme hovoriť: “ja som bol pokrstený, ja som chodil do baptistického kostola, ja som slúžil tam a tam, ľudia ma chválili za moju službu a ako krásne spievam, vraveli že som veriaci”. Iba ak je tvoje meno zapísané v knihe života, len vtedy ťa čaká nebo. Iba vtedy ak je tvoj krst, členstvo, služba a všetko viditeľné, keď je v spojení s pravou vierou v Pána Ježiša, keď si novým človekom v Ňom a keď to všetko (to viditeľné) robíš, ako dôsledok lásky a skutočného chcenia, pretože ťa Pán Ježiš vykúpil, potom budeš mať aj krásny kresťanský pohreb ale oveľa viac, potom budeš mať plný život radosti, že plníš Božiu vôľu a tiež ťa bude čakať radostné Božie konštatovanie, keď ti Pán povie: ‚Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!‘
Čo ak som neozaj veriaci, ale žiaľ zápasím s nejakými vecami a v niektorých veciach som asi pokrytecký, čo teraz? Poď na svetlo, neskrývaj sa, všetko vyznaj Pánovi a skutočne sa vzdaj daného hriechu, ktorý tak ľutuješ. Nech ti dá Pán silu a odvahu skutočne to opustiť a odstrániť. Poď potom za niekým, za veriacim rodičom alebo aj zamnou, aby si neostal sám. Prijmi slobodu, ktorú nám dáva Pán Ježiš. Svieť Jeho svetlom vo svojom okolí.