Jefte 2

Dnes sa pozrieme na vieru, ktorú mal Jefte. Ide o dlhšiu biblickú pasáž, preto sme si ju rozdelili na niekoľko častí. Naposledy sme čítali z knihy Sudcov kap. 10 a dnes sa pozrieme na 11. kap.

Modlitba

Pieseň 214

Nahrávať

2. Opakovanie zo Sdc 10

Bratia a sestry, naposledy sme hovorili o tom, čo sa odohrávalo v Izraeli predtým ako sa stal Jefte vysloboditeľom. Na Izrael prišla tieseň, dostali sa do útlaku. 18 rokov ich utláčali Filištínci a Ammónčania. Potom volali k Bohu, prosili o odpustenie a robili skutočné pokánie. Odstránili spomedzi seba cudzích bôžikov a slúžili Bohu, Hospodinovi. Ten sa nad nimi zľutoval. Prechádzame do kapitoly 11, kde sa dozvieme viac o tom, ako sa Boh zľutoval nad Izraelom a ako ich vyslobodil.

Prosím prečítajme si z knihy Sudcov 11, 1-31. Je to dlhý úsek, ale je dôležité, aby sme si ho prešli.

3. Sudcov 11

A. 1-3

1 Gileádovec Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád.

2 Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli, vyhnali Jefteho. Povedali mu: „Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.“

3 Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady.

Toto je predstavenie udatného hrdinu Jefteho. Tiež sa dozvedáme do akej situácie sa dostal. Najprv nám ho autor predstavuje ako hrdinu, ale vo verši 3. sa dozvedáme, že začínal, ako šéf lúpežníkov. V nasledovnom verši sa náš text spája s tým, čo sme sa dozvedeli naposledy.

B. 4-11

4 Po nejakom čase Ammónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom.

5 Keď sa teda Ammónčania pustili do boja proti Izraelitom, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób.

6 Navrhli Jeftemu: „Poď, buď naším vodcom, aby sme mohli bojovať proti Ammónčanom.“

7 Jefte vyčítal starším Gileádu: „Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne?“

8 Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: „Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammónčanom, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu.“

9 Jefte starším Gileádu povedal: „Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom?“

10 Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: „Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.“

11 Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom.

Vo veršoch 5-6 sa dozvedáme, ako bol Jefte povolaný z vyhnanstva k vodcovstvu.

Je to naozaj Božie volanie? Veď ho zavolali starší z Gileádu.

Pán vzbudil Otniela a Ehuda (3,9.15). 'Hospodin... ti prikazuje,' povedala prorokyňa Barakovi (4,6). "Posielam ťa," povedal Pán Gedeónovi (6, 14). Je Jefteho božské povolanie v súlade s touto delegáciou gileádskych starších, ktorí prehltli svoju pýchu a dúfajú, že Jefte im pomôže z problému?

Zmienka o Hospodinovi trikrát v jednom verši (11,9-11) nie je len formalitou. Tieto veci sa v skutočnosti dejú "pred Hospodinom". Jeho účasť môžeme vidieť niekoľkými spôsobmi.

Keď Izrael opäť zhrešil, "Hospodin... ich vydal do ruky Filištíncov a do ruky Amončanov" (10, 7). Keď Izrael opäť volal o pomoc, "Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho ... a Hospodin vydal", Amončanov, "do jeho ruky" (11,29.32). Pán, ktorý po vzbure udeľuje trest a potom po pokání udeľuje záchranu, ovláda všetko, čo sa odohráva medzi nimi, a Jeftovo povolanie, hoci je nepriamejšie ako povolania iných sudcov, nie je o nič menej božské.

Charakteristika, ktorú dostal Jefte bola "udatný hrdina", ale hneď ako otvoril ústa, vidíme, že je mimoriadne dobrý aj v reči. V tomto texte tiež spoznávame Jefteho, ako diplomata, ktorý vie ako jednať. Už to nie je iba vodca banditov, ktorého si možno predstavujeme ako nevzdelaného buriča, ale ako diplomata aj bojovníka. Jeho diplomatická reč sa ukáže v nasledovných veršoch.

C. 12-28

12 Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Ammónčanov s odkazom: „Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?“

13 Jefteho poslom kráľ Ammónčanov odpovedal: „Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!“

14 Jefte znova vyslal poslov k ammónskemu kráľovi

15 a odkázal mu: „Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Ammónčanom a Moábčanom ich územie.

16 Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Trstinovému moru a prišiel do Kadéša,

17 vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: ‚Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.‘ Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kadéši.

18 Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska.

19 Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: ‚Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!‘

20 Sichón však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahci a začal bojovať proti Izraelu.

21 Hospodin, Boh Izraela, však vydal Sichóna a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali.

22 Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán.

23 Hospodin, Boh Izraela, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť?

24 Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin, náš Boh, to obsadíme.

25 Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippóra? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja?

26 Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aroéri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali?

27 Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Ammónčanmi.“

28 Kráľ Ammónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.

- Nemalo by nám uniknúť, že prvou činnosťou udatného bojovníka Jefteho, nie je mobilizácia vojsk, ale posielanie správ kráľovi Ammónčanov. Rozbieha sa teda diplomatická výmena správ. Amónsky kráľ tvrdil, že územie na východ od Jordánu, ktoré teraz okupuje Izrael a ktoré sa nazýva Gileád, päťdesiatkilometrový úsek medzi riekami Arnon a Jabbok, bolo pôvodne amónskou krajinou, ktorú treba vrátiť jej právoplatným vlastníkom.

- Okrem toho, že sa Jefte odovzdal službe Bohu, aby vyslobodil Izrael, aj keď mal na to aj sebecké dôvody, teraz musel študovať Písmo, aby z neho čerpal odpoveď pre kráľa amónčanov. V ňom tiež spoznával aký je Boh.

- Najprv ponúka argument z histórie (11,15-22), prehľad faktov. Keď Izrael prvýkrát prišiel do týchto končín, hovorí Jefte, krajina na východ od Jordánu až po Arnon patrila Edómu a Moábovi a Izraeliti do nej ani nevkročili. Územie severne od Arnónu však obsadili. Bolo to amorejské, nie amónske územie; na rozdiel od Edomčanov a Moabčanov povstali Amorejci so zbraňou v ruke proti Izraelu a po tvrdej porážke stratili svoju krajinu v prospech Božieho ľudu, ktorí ju potom obsadili.

Takže aké opodstatnenie má tvrdenie Ammónskeho kráľa "Izrael... mi vzal moju krajinu" (11,13)? Nebola to tvoja krajina, tvoj ľud tam ani nebol.

Ďalej pokračuje - Bol to náš Boh, ktorý nám dal toto víťazstvo a túto krajinu, hovorí Jefte.

Potom kontroverzné alebo provokačné tvrdenie - Máte “boha” a on vám dal krajinu, v ktorej môžete žiť. Takže by ste mali byť spokojní, že v nej môžete žiť.

Už sme tu tristo rokov, takže ak existuje skutočný dôvod na to, aby ste nás takto napadli, ako to, že o tom predtým nikto nič nepovedal? Ste to vy, nie my, kto sa mýli. Teraz hovorí pravý Izraelita, ktorý ani na chvíľu sám neverí, že Chemoš je na rovnakej úrovni ako Boh Izraela - “autoritatívne rozhodnutie medzi vašimi a našimi nárokmi urobí Hospodin, ktorý je najvyšším sudcom nad vaším národom a každým iným národom, ako aj nad Izraelom (11, 27)”.

Myslím si, že by nás nemalo prekvapiť, že spomedzi všetkých sudcov je to práve Jefte, kto vyjadril túto ústrednú pravdu knihy. Je príhodné, že práve tu, uprostred knihy Sudcov, počujeme toto vyhlásenie o "Hospodinovi, sudcovi".

- Nakoniec aj tak rozhodne Boh. Je to všetko o Ňom. Stane sa podľa Jeho vôle. Nerozhodne skvelá diplomacia ani vojenská stratégia, ale Boh. Bol som vybraný za vysloboditeľa, ale skutočným vysloboditeľom je Boh. Bol som vybraný za sudcu, aby som súdil Izrael, ale skutočným sudcom je Boh.

V našej službe a v našich životoch, bratia a sestry, potrebujeme mať neustále túto myšlienku v sebe. Som nástroj v rukách Pána Ježiša Krista, slúžim Jemu. On všetko rozsúdi, On o všetkom rozhodne. Stane sa Jeho vôľa. On zvíťazí.

Slová z 1 Korintským 3, 5-9 napĺňajú môj život, poslanie a službu vierou, dôverou v Pána Ježiša Krista. Pripomínajú nám zmysel a podstatu našej služby.

5 Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, skrze ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán.

6 Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.

7 A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast.

8 No ten, čo sadí, a ten, čo polieva, patria k sebe, ale každý dostane odmenu podľa vlastnej práce.

9 My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.

Môžeme spolu 2x

Jišpot Adonai Haššopét

Hospodin, sudca, rozsúdi!

D. 29-33

29 Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Ammónčanom.

30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: „Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk

31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“

32 Jefte sa potom pustil do boja proti Ammónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk.

33 Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aroéru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Abél-Keramím. Tak boli Ammónčania pokorení pred Izraelitmi.

- Sudca Jefte s vierou v Boha, zmocnený a plný Ducha Božieho poráža Ammónčanov. Pán mu dáva do rúk nepriateľov. Ohromujúce víťazstvo. Bolo to Božie víťazstvo a vyslobodenie Izraela. Takto sa prejavilo Božie zľutovanie a milosť, už sa nemohol pozerať na trápenie Svojho ľudu.

Teraz sa však pozrime aj na Jefteho zlyhanie. Pozrime sa na verše 30 a 31.

30 Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: „Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk

31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“

Bol Jefte naozaj ochotný niekoho obetovať za víťazstvo? Áno. Skutočne bol pripravený obetovať kohokoľvek? Odpoveď máme zapísanú v ďalších veršoch.

E. 34-40

34 Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru.

35 Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: „Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.“

36 Ona mu odvetila: „Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Ammónčanom.“

37 Potom otcovi povedala: „Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.“

38 On jej povedal: „Choď.“ Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo.

39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že

40 izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho.

Po prečítaní týchto veršov si môžeme povedať: To je jednoducho neprijateľné. Práve v období, v ktorom Pán používa tohto sudcu a vysloboditeľa, aby zachránil svoj ľud, vidíme niečo nesmierne zlé nielen u Jefteho, ale aj v izraelskej spoločnosti. Zdá sa, že základná morálka bola veľmi narušená.

- "Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho" a "Hospodin ich dal", Amončanov, "do jeho ruky".

Pán ho nielenže požehnal práve v tom čase, keď dal tento sľub, ale jeho meno sa neskôr objavilo ako jedno z významných osôb v knihe Sudcov, ktoré sú zvečnené ako ľudia viery v liste Židom 11. Ako v tom zozname môže byť spolu Mojžiš, Abrahám a Jefte?

V liste Židom 11 je uvedený kvôli viere. Vierou v Boha a zmocnený Duchom vyháňal šíky cudzincov a nepriateľov. Toto je pravda. Nešiel bez Boha, šiel vierou v Božie zasľúbenie.

- Bratia a sestry, my si však musíme naďalej uvedomovať, že sa nachádzame v knihe Sudcov, kde sa línia viery “ako tak” pretĺkala, ale nachádzame sa na pomyselnom dne viery Izraela a v období úpadku Izraela. Presne toto vidíme aj v živote Jefteho.

Keď čítame tento príbeh, hovorí nám, že Jefte zabil svoju dcéru a urobil to preto, lebo dal nerozvážny sľub; a napriek tomu (čo je neuveriteľné) je v Písme známy ako "muž viery".

4. Záver

A ja sa musím pýtať, aké ponaučenie chce Boh Písma, aby sa jeho ľud po celé veky učil z príbehu tohto dievčaťa a jej otca, "ktorý s ňou urobil podľa svojho sľubu, ktorý dal" (11, 39).

Mohlo by to byť veľmi jednoduché poučenie, ktoré potrebuje každý, aby sme si dávali pozor na to, čo sľubujeme a čo hovoríme. 'Postav stráž nad moje ústa, Hospodine,' modlil sa žalmista, 'stráž dvere mojich pier!

Je pravdepodobnejšie, že ide o trochu iné ponaučenie, ktoré sa pre nás zintenzívňuje v priebehu knihy Sudcov: totiž že to, ako Pán používa svojich služobníkov na verejnosti, nemusí nevyhnutne súvisieť s tým, čo vie o nich v súkromí. Nemá to byť výhovorka, ktorú si môžeme povedať: "Boh zjavne používa moje dary, takže nemusím príliš dbať na čistotu svojho srdca". Je to skôr vážne varovanie: "Má mi záležať na tom, aby moje vnútro bolo čisté a v poriadku pred Pánom, aj keď sa zdá, že používa moje dary napriek môjmu hriechu".

- Vyzerá to tak, že ani jedno z týchto ponaučení, celkom nevystihuje Jefteho príbehu. Vidíme v ňom ešte niečo iné.

Bol to skutočný príbeh plný hovoreného slova. Izrael sa sťažoval, Boh karhal, Amončania sa navzájom vyzývali do zbrane, a Gileádčania diskutovali, čo s tým. Keď na scénu prichádza Jefte, hovorí s veľkým účinkom, najprv v politickom vyjednávaní so staršími Gileádu a potom v diplomacii, až do posledného, hrozného, neopatrného sľubu, o ktorom sme práve uvažovali.

V dobe sudcov bolo všade plno posolstiev. Toto miesto bolo plné hluku, protichodných a mätúcich hlasov, ktoré miešali pravdu, polopravdu a klamstvá vydávané za pravdu. Hlasy "Baalov a Aštarty, bohov sýrskych, bohov sidonských, bohov moabských, bohov Amončanov a bohov Filištíncov" (10, 6), podobne ako hlasy našich moderných bohov s ich vierohodným podaním a uhladenou rečou, ktorých posolstvá prijímame, lebo nám nenapadne, aby sme ich neprijímali, sú v skutočnosti zmesou rôzneho klamstva.

Medzi všetkými týmito hlasmi stále znie Boží hlas. Jefte by bol nerozumný, keby si myslel, že môže počuť pravé posolstvo len pri takých príležitostiach, ako sú tie, keď nám autor hovorí "povedal Hospodin" alebo "povedal Hospodinov anjel ...", alebo "Hospodin poslal proroka ... a ten povedal". Faktom je, že Boh hovoril už dávno predtým, za čias Adama, Noema, Abraháma a Mojžiša, a to slovami, ktorých význam a životnosť sa nezmenšili. V posledných časoch sa prihovoril v Ježišovi Kristovi, ktorého slová platia pre nás dnes.

Z týchto starodávnych slov, vždy ostrých a jasných pre tých, ktorých uši sú na ne naladené, bolo jedno, ktoré Jefte nepočul, a jedno, ktoré počul.

Prvým slovom bol zákaz ľudských obetí. Boh o tom už dávno predtým hovoril jasne. Nech už Jefteho sľub zaväzoval k čomukoľvek inému, v žiadnom prípade ho nemohol zaväzovať k porušeniu tohto základného pravidla a Božieho prikázania. Náš Pán Ježiš sa touto otázkou zaoberá priamo, keď karhal farizejov za to, že učia, že človek, ktorý sľubuje svoje peniaze "Bohu", je tým oslobodený od dodržiavania Božieho prikázania “Cti otca a matku svoju” a základného zákona rodinnej zodpovednosti.

Pre Jefteho teda platil podobný základný zákon Boží, vážiť si ľudský život, a on ho nedokázal počuť dosť jasne na to, aby si uvedomil, že tento zákon bol nadradený akémukoľvek nerozumnému sľubu, ktorý by sa rozhodol dať a ktorý by ho zdanlivo od neho oslobodil.

Je tu však slovo, ktoré počul, akokoľvek nesprávne ho uplatnil. "Ach, dcéra moja!... sľúbil som Pánovi a nemôžem vziať späť svoj sľub. "Môj otec, ak si sľúbil Hospodinovi, urob mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst" (11, 35-36).

Ak si dal sľub, dodrž ho, tým sa riadil Jefte. Ten sľub nikdy nemal dať. Mal si uvedomiť, že jeho dodržanie môže znamenať porušenie iných Božích zákonov.

Keďže bol Izrael predtým v modloslužbe a v morálnom úpadku a boli ovplyvnení cudzími náboženstvami, je zrejmé že Jefte nepoznal Písmo, Božiu vôľu, tak ako mohol poznať a hlavne nepoznal Boha a Jeho charakter tak, ako mohol poznať. Boh, Hospodin, si neprial ľudské obety, ako iné pohanské božstvá.

Bratia a sestry, spoznávajme Božie slovo a Boží charakter, aby sme vedeli, aký je. Spoznávajme nášho Pána lepšie a hlbšie. Poznanie Pána Ježiša a Jeho vôle nás oslobodí od mnohých chýb, ako urobil napríklad Jefte.

Prijmime radu Božiu z Príloví 2, 1-8

1 Syn môj (dcéra moja), ak prijmeš moje výroky, ak budeš zachovávať moje prikázania

2 a napínať ucho za múdrosťou, prikláňať svoje srdce za rozumnosťou,

3 keď budeš prosiť o rozum, hlasne sa dovolávať rozumnosti,

4 ak ju budeš hľadať ako striebro a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi,

5 potom porozumieš bázni pred Hospodinom a nájdeš Božie poznanie.

6 Hospodin totiž dáva múdrosť a z jeho úst vychádza poznanie a rozumnosť.

7 Poskytne pomoc statočným, bude štítom tým, čo konajú čestne,

8 ustráži chodníky práva a bude dohliadať na cestu zbožných.

Modlitba

Pieseň 205

Related Media

Related Sermons